Akú cenu má pre nás naše zdravie? Je dôležité byť zdravý? Máme zdravotníctvo naozaj zadarmo? Prečo by som sa mal starať o svoje zdravie a ešte za to platiť? Je vôbec etické, aby niekto chcel za zdravotnú starostlivosť od ľudí peniaze? Má sa pacient spolupodieľať na financovaní svojho zdravia?

Veľa otázok, ale každý deň sa v médiách stretávame s týmito a podobnými otázkami. Sú rôzne názory a téma zdravia je prešpikovaná množstvom emócii. Mnohí sa rozčuľujú, že prečo majú platiť, keď celý život platili odvody, keď ústava nám garantuje bezplatné zdravotníctvo, keď ľudia nemajú peniaze na živobytie a podobne. V mojom článku sa pokúsim pozrieť sa na túto tému trochu inak a čo najviac nezaujato.

Peniaze, peniaze, peniaze a ešte raz peniaze. Každodenná téma. Nikdy ich nie je dosť. Chceme mať autá, veď dnes sa auto stalo podľa názorov ľudí nevyhnutnosťou. Každý rok sa u nás predá cca 60 000 ks nových a cca 25 0000 ks ojazdených áut. Všetci máme mobily a niekedy nielen jeden ale aj dva – tri. Obliekanie podľa najnovšej módy sa berie ako samozrejmosť a neexotická dovolenka už nie je ani zaujímavá. Sladkosti, alkohol, zemiakové lupienky, kolové nápoje a kávičkovanie sa stali súčasťou našej kultúry. Plazmové televízory, mikrovlnky, digitálne kamery, tlačiarne, kuchynské roboty, počítače, pripojenie na internet, GPS navigácie sú bežnou súčasťou veľkej väčšiny domácností. Na toto všetko utrácame naše zarobené peniaze a berieme to ako samozrejmé.

Keď sa pozrieme na hodnotovú orientáciu ľudí, nikde v sociologických prieskumoch nenájdete, že pre nás Slovákov, sú tieto veci dôležité. Sociologické prieskumy hovoria, že najdôležitejšie sú pre nás ZDRAVIE a RODINA. Ale zároveň tieto výskumy poukazujú aj na to, že nie sme ochotní investovať do svojho zdravia ani toľko ako do telefonovania a výdavky na zdravie sa ocitli na chvoste z našich výdavkov. Je to zaujímavé, aký je rozpor medzi tým čo radi tvrdíme a medzi tým, ako sa správame.

Investujte do zlata, diamantov, akcií, poistite sa a nielen raz, veď čo ak sa Vám čosi stane, kto sa postará o Vaše deti a rodinu, kupujte akcie , dlhopisy, investujte do komodít, nehnuteľností veď Vaše peniaze sa zúročia a vy na nich určite zarobíte a môžete kúpiť ešte viac hmotných statkov ako máte doteraz. Rôzni finanční poradcovia si u nás podávajú kľučky a my s otvorenými ústami počúvame, čo všetko môžeme za pár rokov vlastniť a ako môžeme zveľadiť svoj majetok. Niekedy človek s údivom zisťuje ako je jednoduché zarobiť. A povedzme si úprimne, že mnohí aj zarobili.

Náš blahobyt narastá a životná úroveň rastie. Štatistiky hovoria jasnou rečou. Stačí sa pozrieť na parkoviská preplnené autami, čo pred 15 rokmi zívali prázdnotou, počítač kedysi tak nedostupná vec sa stal samozrejmosťou, nákupné centrá rastú ako huby po daždi a potraviny všetci vnímame ako drahé, no napriek tomu ich vyhadzujeme do koša. Životné poistky sú dnes tiež samozrejmosťou ako aj rôzne typy investícií.

Napriek nášmu narastajúcemu blahobytu, ktorý nepovažujeme až za taký dôležitý, stále zabúdame na jednu vec, že všetky tieto veci, určite pre život dôležité sa stávajú nepodstatné, pokiaľ ochorieme resp. na nejakú chorobu zomrieme. Určite mi dáte za pravdu, že stačí obyčajná nádcha s teplotou a doma môžeme mať aj zlaté teľa, radosť z neho mať nebudeme. Nehovorím o tom, keď sa do nášho života vkradne chronický zápal, infarkt myokardu, psoriáza resp. rakovina. Náš život sa obráti naruby. Zrazu zistíme aké výdavky sú spojené s chorobou. Začneme cestovať k lekárom, čo nie je zadarmo, sedíme v čakárni namiesto toho aby sme pracovali, doplácame si za lieky, uplácame lekárov v domnienke, že dostaneme lepšiu starostlivosť, začíname povinne držať nejaké diéty a keďže zamestnávatelia nemajú radi, keď zamestnanci maródujú, vyberáme si na práceneschopnosť dovolenku atď.

Tento scenár pozná drvivá väčšina ľudí. Rozčuľujeme sa, akí sú k nám lekári nevrlí, aké drahé sú lieky , ako všade treba dlho čakať a nie vždy Vás vybavia, ako Vás posielajú z vyšetrenia na vyšetrenie a koľko času tým zabijete. Potom zistíte, že poisťovňa nemá peniaze, aby ste mohli dostať nejaký výkon u lekára, lebo nie sú peniaze. Kolotoč utrpenia sa tým len roztáča. Za všetko si zrazu doplácate, strácate peniaze, lebo namiesto práce sedíte u lekára a stále sa necítite lepšie, choroby sa vracajú, pojedáte čím ďalej tým viacej liekov a prestáva Vás to baviť.

V roku 2009 pacienti zaplatili na doplatkoch za lieky 159 miliónov EUR, najbujnejšia korupcia je v zdravotníctve a každý mesiac platíte ešte odvody do fondov, či ste zdravý alebo chorý. Potom nám štát dvihne DPH a ide predávať štátny majetok, lebo treba zaplátať diery v zdravotníctve. Zrazu počúvame, že nemáme peniaze na to či ono a je potrebné vyrúbiť nové dane, resp. zvýšiť tie existujúce vrátane odvodov. A my stále máme pocit, že zdravotníctvo je zadarmo. Priemerný pacient trpiaci na kardiovaskulárne ochorenie zaplatí každý mesiac o cca 43,00 EUR viac na liekoch ako ktorýkoľvek iný pacient. Pritom 80% populácie je buď ohrozená alebo trpí kardiovaskulárnymi ochoreniami. Ako vidíme, väčšinu z nás čaká neľahká budúcnosť nielen zdravotná ale aj finančná. Situácia je natoľko vážna, že samotná svetová zdravotnícka organizácia WHO bije na poplach a bola vydaná Barcelonská deklarácia, kde varujú vlády, že rozmach chronických chorôb je natoľko závažný, že to predstavuje riziko pre hospodársky rast a mnoho ľudí padne do stavu chudoby. Áno, choroba je spojená s chudobou. Kto je chorý , nepracuje a musí doplácať na drahú liečbu, ocitá sa na hrane chudoby. Bohužiaľ, aj keď je táto liečba drahá, nedokáže nikoho vyliečiť !!!

50% podiel na našom zdraví má to, či sa oň staráme alebo nie a genetika, na ktorú sa radi tak obraciame resp. vyhovárame tvorí len 10-20% podiel.

Starať sa o svoje zdravie nie je bezplatné, ale byť chorý je oveľa drahšie. Najlepšia investícia je do nášho zdravie, lebo zdravie nie je síce všetko, ale bez zdravia je všetko ničím. Zlato, šperky, auto, chata , 3D televízor sú fajn, ale načo sú nám keď máme reumu, bolia nás kríže, máme doma choré deti, máme rakovinu, dostali sme infarkt resp. nám diagnostikovali cukrovku. Zdravie sa ľahko stráca a ťažko nadobúda späť. Bohužiaľ niekedy to nie je ani možné.